Dôveruj, ale ...

Autor: Lenka Pitoňáková | 3.9.2012 o 18:40 | (upravené 3.9.2012 o 18:48) Karma článku: 7,24 | Prečítané:  344x

Dôverujeme médiám, že to, čo hlásia je pravda. Dôverujeme sľubom politikov, že ak vyhrajú vo voľbách, náš život sa určite zmení k lepšiemu. Dôverujeme banke, že nás neokráda aj poisťovni, že nám v prípade úrazu vyplatí poistku. Slepo dôverujeme a často sa spálime. Pýtate sa prečo?

Vraví sa „nie je všetko zlato, čo sa blyští". V tejto chvíli je nám to samozrejme všetkým úplne jasné, no čím ďalej, tým viac ľudí si pravosť toho „zlata" zabúda overiť. Počúvame v reklamách, ako úžasne sa nám bude žiť s úplne novým produktom. Počúvame politikov, ktorí tvrdia, že štátu pomôžu z finančných problémov. Mladá dáma v banke nás presviedča, ako výhodne sa dá investovať práve u nich, akosi však zabudne poukázať na drobné písmenká pod textom. Prsty oboch rúk by nám určite nevystačili na spočítanie všetkých, ktorí sa už takto dali „oklamať". To, že sa také veci dejú, všetci dobre vieme. Stále sme však len pri opise problému, chceli sme však hľadať príčinu, nie je tak?

Nie je oklamať ako oklamať, preto som aj hore použila uvodzovky. Ľudia sa väčšinou do takých pascí chytia vlastným pričinením. Každý z nás má totiž slobodnú vôľu, ako pri voľbách, tak aj pri uzatváraní hypotéky. Nie je to vina pracovníčky banky, ak si neprečítate drobné písmenká. Rovnako nie je vinou politika, ak nemáte ani potuchy o tom, čo je pravica, ľavica a iných veciach, o ktorých sa hovorí v predvolebnej diskusii. 

Sme ľudia a nie sme bezchybní. Hlavne jednu veľkú chybu máme - sme príliš leniví používať vlastný rozum. Zabudli sme kriticky premýšľať a utvárať si na veci vlastný názor, radšej si vypočujeme v médiách názor niekoho iného. Samozrejme, je ľahšie prijať cudzí názor, ako vec dlhšie študovať a vytvoriť si vlastný. Je ľahšie povedať „pán X to tvrdil", ako brániť vlastné myšlienky. Zabudli sme, že každý problém má aj svoju hĺbku ukrytú kdesi vo vnútri, nie len pozlátko na povrchu.

Možno poznáte, možno nie. Už v starovekom Grécku sa tento problém riešil. Na jednej strane boli sofisti - potulní učitelia, ktorí kládli dôraz na rečníctvo a talent strhnúť masy na svoju stranu. Nešlo im o skutočnú pravdu, pravdu mal ten, kto o nej dokázal presvedčiť iných.

Na druhej strane - Sokrates, rozprával sa s ľuďmi, no nevnucoval im svoje názory. Skôr nútil ľudí premýšľať - skutočne premýšľať a hľadať odpovede. Aby sami prišli na to, čo je a čo nie je správne. Tvrdil, že pravdu nájdeme len sami v sebe a na každú žiadosť o pomoc (s týmto hľadaním) odpovedal „Viem, že nič neviem."

Opäť dve cesty, opäť je na vás, ktorú si vyberiete. Buď sami premýšľajte nad tým, kde je pravda, alebo sa nečudujte, že to niekto iný robí za vás a šikovne manipuluje aj váš úsudok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?