Strácame čas opakovaním rovnakých sľubov

Autor: Lenka Pitoňáková | 31.8.2012 o 17:46 | (upravené 4.9.2012 o 10:47) Karma článku: 7,40 | Prečítané:  191x

Schudnem. Prestanem fajčiť. Opravím to ... Zamysleli ste sa niekedy, koľko času strávite rozmýšľaním (prípadne sľubovaním), že niečo urobíte? Hovoríte o svojich plánoch kamarátom, sľubujete rodine a neskôr sa sami presviedčate, že už je čas to zrealizovať. Môžu to byť dni, mesiace alebo aj roky – porovnajte si tento sľubmi strávený čas s časom, ktorý zaberie samotná realizácia. Nie je ľahšie a hlavne rýchlejšie preskočiť čas sľubov a pristúpiť priamo k problému ... ?

Je večer. Sedíte pri počítači a voláte cez skype so svojim bratom, ktorý už rok žije v zahraničí. Tesne po tom, ako sa rozlúčite sa počítač zasekne a sám vypne. Chvíľku sa ho pokúšate znova zapnúť, no potom pozriete na hodinky - už je aj tak neskoro. Vykašlete sa na to, veď do rána sa snáď počítač umúdri a pokojne zaspíte. Neumúdril sa. Medzitým však prišiel víkend, keď je všetko zatvorené a nik by vám počítač aj tak neopravil – necháte to teda „na neskôr“. Najbližších pár dní máte v práci rušno a doma už ledva stihnete byť chvíľu s rodinou – na počítač ani nepomyslíte.

Až raz príde deň, keď si chcete prečítať dôležitý e-mail, ktorý ste už v práci nestihli vybaviť, sadnete si k počítaču a ... zrazu si uvedomíte, že zbytočne stláčate Zapnúť / Vypnúť. Máte pokazený večer a hneváte sa. Ale na koho? Na ten počítač, lebo sa neodniesol sám do opravy ... ?

Na druhý deň neváhate hneď zájsť reklamovať počítač a potom kráčate do práce s malou dušičkou, aby na ten e-mail zo včera ešte nebolo neskoro. Reklamáciu vám vybavia za 30 dní, ak si započítate aj čas, keď ste opravu počítača odkladali (spolu to sú možno aj dva mesiac) a k tomu tá kopu nervov. Niekedy je lepšie (a rýchlejšie) veci riešiť, keď nastanú a nie ich odkladať až do určitého zlomového okamihu, keď už je jednoducho neskoro.

Vraví sa TERAZ alebo NIKDY. Pre niekoho len výrok, pre iného povzbudenie pri dôležitých a stresujúcich rozhodnutiach. Používate to tiež? Priznám sa, ani ja som nepoužívala. Prišlo mi to ako extrémne rozhodnutie robiť veci práve v tej chvíli, keď mi prídu na rozum (čo môže byť občas nevhodné). Na druhej strane, koľkokrát sa stalo, že ste dostali skvelý plán a aj keď sa dal realizovať hneď v tej chvíli, nechali ste to "na neskôr"? Keď ste si opäť spomenuli tak "nebola vhodná doba" a ako čas bežal, práve ste si uvedomili, že steny v obývačke, ktoré už od februára chcete namaľovať na zeleno, sú stále biele. Presne takto odkladáme veci z "teraz" na "nikdy".

Neskôr, neskôr, neskôr ... až je zrazu príliš neskoro. Plánujeme, ale nekonáme. Dobre to poznám. Príde skvelý nápad, ale miesto realizácie si ho zapíšem k iným plánom a tak povediac ho odložím "na neskôr". Možno tým získam jeden voľný večer, možno aj dva. Ale ak aj naďalej budem svoje sny len odsúvať, ostane mi len dlhý zoznam a slzy v očiach až zistím, čo všetko som mohla vedieť a zažiť, len som bola príliš lenivá. Nik mi už nevráti ten čakaním premárnený čas.

Samozrejme, každý si hneď spomenie - PREKÁŽKY. Vždy tu boli, či už menšie alebo väčšie. Niekedy opodstatnené a inokedy svoju nečinnosť len hodíme na "zlú dobu", možno sa naše svedomie bude cítiť o čosi lepšie. Nič to však nemení na veci - stále len čakáme. Namiesto pribitia jedného klinca si radšej mesiac predstavujeme, ako krásne by ten obraz na stene mohol vyzerať. Takto sa realizácia nášho plánu predĺži z približne 30 sekúnd (koľko môže trvať pribitie klinca) na mesiac a 30 sekúnd. Na jeden klinec to nie je zanedbateľný čas, čo poviete?

Väčšina z nás čaká na okamih, ktorý nás prinúti konať. Možno príde, ale možno aj nie. Čo potom? Chcem celý život len na niečo čakať? Kedy príde ideálny čas na plnenie mojich snov (?) a mám právo volať ich svojimi snami, ak na nich nepracujem?

Aha! Opäť len rozmýšľame a prehodnocujeme. Všimli ste si to? Neodkladajme veci! Dnes si prečítajte prvých pár strán z tej skvelej knihy, ktorú vám odporučil kolega už pred mesiacom a až ju neskoro večer opäť zavriete, zamysliet sa, prečo ste na takú skvelú knihu nechali v poličke tak dlho padať prach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?