Kde sa vzal, tu sa vzal - malý kriminálnik

Autor: Lenka Pitoňáková | 30.8.2012 o 17:37 | Karma článku: 8,55 | Prečítané:  793x

Pozrime sa na jeden upršaný prázdninový deň očami dnešného dieťaťa. Ráno vstane. Prší. Rodičia nie sú doma, len nechali odkaz, že na obed si má zohriať v mikrovlnke špagety . Autíčka a bábiky už nie sú v móde, pozrie opačným smerom, kde na stole leží ovládač od telky ...

 

Poznáte to? Sedíte pred zapnutým televízorom a zrazu si uvedomíte, že sledujete už tretiu kriminálku v poradí. Poviete si "v každej jednej relácii je nejaká vražda" a vypnete to. Lenže po náročnom dni v práci by ste chceli vedieť, čo je nové vo svete, tak si teda počkáte ešte na televízne noviny, kde sa ako inak nevyhnete aspoň jednej ďalšej vražde (prepadu / prestrelke / krádeži / vlámaniu / ...).

Na jednej strane je to choré (povieme si), no na tej druhej strane - kriminalita je podstatnou súčasťou našej televíznej kultúry. Filmy, ktoré sa považujú za umenie ju ponúkajú v dokonca ešte väčšej miere ako spravodajské relácie. V určitom zvrátenom chápaní môže byť aj vražda umením, ale je poburujúce, ako nám televízia vtláča do hlavy, že je to úplne normálne a bežné. Lebo nie je.

Nie je normálne ...

... rozvádzať sa 4-krát za život, to predsa nemôže byť láska.

... jazdiť pod vplyvom alkoholu.

... znásilňovať mladé ženy v parku.

... aby matka odhodila novorodenca do kontajnera, lebo príliš plakal.

... aby zlodeji pripravili o život starenku kvôli 5 € v peňaženke.

 

Z grázlov sa robia hrdinovia reportáži. Namiesto toho, aby sa hovorilo o láske a pomoci, hovorí sa denne o týchto ľuďoch. Možno mi poviete, aby som vypla televíziu a nezaujímala sa o to. Ja by som vám na to odpovedala, že máte pravdu (aj to často urobím), lenže nie takto začal článok, ak si spomínate ... Tu nejde o nás „veľkých". My to už akosi vieme rozlíšiť, aj keď stále máme svoje muchy.

Vždy máme na výber. Necháme deti vyrastať v takejto kultúre a budeme sa naďalej čudovať, prečo sa v televízii objavujú ďalší a ďalší mladí kriminálnici? Som skôr za možnosť pustiť im rozprávku, kde víťazí dobro a spravodlivosť. Veď tak to aj má byť, nie? Nepozabudli sme tak trošku na význam rozprávok? Takto sami ničíme pekný svet, ak deťom už od malička vtĺkame do hlavy, že svet je zlý a plný násilia.

Vina sa veľmi ľahko hádže na iných. No viete ... na televíziu (za to, čo vysiela), na deti (lebo nepočúvnu a zapnú si nevhodný program), na rodičov (lebo to neustrážia). Ale nenesie každý z nás svoju časť viny? Vina je aj to, keď o niečom vieme a nepokúsime sa pomôcť to vyriešiť. Prečo dovolíme, aby takto vyzerala televízia, ktorá má ľudí baviť? Prečo sa zlo stavia do popredia? Stačilo by (možno) pár jednoduchých pravidiel. Pár pravidiel, ktoré všetci poznáme a predsa ich často zavrhneme.

4. Cti otca svojho i matku svoju!

5. Nezabiješ!

6. Nezosmilníš!

7. Nepokradneš!

Pre niekoho prikázania od Boha, pre iných - neveriacich možno len návod, či prirodzené práva ľudí na život, rešpekt, úctu a vlastný majetok ...

Možno sa spýtate, čo som pre to urobila ja, keďže mám toľko múdrych rečí. Vyjadrila som svoju nespokojnosť a to nielen tu, ale aj priamo na adresu nemenovanej televízie. Jeden človek však neurobí prevrat v masmédiách, rovnako ako jedna lastovička nerobí leto. Preto vás prosím o pomoc.

Ďakujem za pozornosť :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?